Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

recenze

ISSN 1212-0383

PRENATÁLNĚ DIETA. PSYCHOSOMATICKÉ CHARAKTERISTIKY PRENATÁLNEHO A PERINATÁLNEHO OBDOBIA AKO PROSTREDIA DIEŤAŤA

Peter G. Fedor-Freybergh

Trenčín, Vydavatelstvo F, 2013.

Čo predstavuje pojem prenatálně dieta? To bude zrejme jedna z prvých otázok, ktorú si položí čitatel, ktorému sa dostane do rúk útla kniha, ktorej autorom je světoznámy vedec a lekár prof. Peter G. Fedor-Freybergh, MD, PhD., Dr.h. c. mult. Publikácia "Prenatálně dieta" s podtitulom Psychosomatické charakteristiky prenatálneho a perinatálneho obdobia ako prostredia dieťaťa vychádza s prakticky nezmeneným obsahom ako jej prvé vydanie, ktoré autor napísal počas Vianoc v roku 1980 v nemeckom jazyku. Snáď aj tento fakt symbolicky prispieva k tomu, že toto dielo môžeme považovat za vzácny literárny dar. Dôvod, prečo došlo k opätovnému vydaniu knihy, je zreteľný, predstavuje totiž neobyčajný prínos pre slovenská medicínsku literaturu, v ktorej sa dielo podobného charakteru dosial neobjavilo. Krátko po zahľbení do textu čitatel pochopí, že sa konfrontuje s neobyčajným obsahom, napísaným neopakovatelným, originálnym štýlom, v ktorom sa snúbi originálna stylistika, myšlienkové bohatstvo, vzácne vedecké poznatky doplnené o odkazy na myšlienky a citáty velikánov světového kulturného, uměleckého a vedeckého světa. Prof. Fedor-Freybergh je psychiater, detský psychiater, psycholog, gynekolog, ako aj jeden z prvých priekopníkov psychoneuroendokrinológie na svete. Práve táto výnimočná kombinácia mimoriadneho vzdelania s obdivuhodnými vedeckými aktivitami a klinickou praxou v zahraničí aj doma viedli k postupnému formovaniu teoretických východísk, interpretácií klinických súvislostí a budovaniu vedeckého konceptu prenatálnej a perinatálnej psychologie a medicíny v celosvetovom meradle. V roce 2006 sa stal vedúcim Ústavu a katedry prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychologie a sociálnych vied na Vysokej škole zdravotnictva a sociálnej práce sv. Alžběty v Bratislave, ktoré sa stali prvými svojho druhu na univerzitnej pode na svete. Základné myšlienky, naznačené smery a vízie rozvoja prenatálnej a perinatálnej psychologie a medicíny najde čitatel práve v tejto publikácii, pričom nestratili nič zo svojej aktuálnosti. Autor ako vôbec prvý na svete použil pojem "prenatálne dieta" a tuto publikáciu možno považovat za jeho myšlienkový a argumentačný obsah. Azda základnou charakteristikou, ktorá vyplývá z obsahu, je interdisciplinárny prístup. Autor nám prostredníctvom vedeckých argumentov z oblasti medicíny, gynekologie, psychologie, endokrinológie, imunologie, psychoneuroimunológie a všeobecne neurovied ponuka unikátny pohlad na prenatálne a perinatálne obdobie ludského života. Myšlienkové hodnoty, ktoré ponuka však prekračujú hranice klasickej medicíny a čitatelovi prezentuje aj interpretácie čerpajúce z košatej ponuky humanitných, sociálnych vied a filozofie. Už v úvode nás informuje, že matka a jej dieta ešte počas vnútromaternicového vývoja sú unikátnym symbiotickým systémom, ktorý predstavuje ich nepretržitú komunikáciu a životne nevyhnutné interakcie na všetkých úrovniach existencie. Základy tejto unikátnej interakcie vznikli už dávno před počatím, kedže matka počas svojho života disponuje nielen vlastnou genetickou výbavou, no čo je mimoriadne dôležité, ako bio-psycho-sociálna bytosť nadobúda vlastný neopakovatelný fenotyp, získaný a "vpečatený" individuálnou životnou skúsenosťou. Tu autor prináša ďalšiu mimoriadne podnetnú myšlienku, a sice, že život člověka začíná najneskôr v druhej generácii pred vlastným životom, a to v dome starých rodičov ako z matkinej, tak i z otcovej strany. Práve tu sa sprostredkujú novému fudskému individuu nielen genetické predpoklady, ale aj najdôležitejšie psychosociálne fenomény ako sú postoje k životu, morálne a etické normy, životná filozofia ako napr. respekt ku všetkému živému, ktoré títo starí rodičia buď posunú alebo neposunú ďalej na svoje děti, teda na rodičov nášho pomyselného nového individua, a to rôznymi "kanálmi" na rôznych úrovniach. Tie môžu byť reprezentované vedomými aj nevedomými informatívnymi obsahmi, biochemickými procesmi, hormonálnymi vplyvmi, priamym ovplyvňovaním a podobne. Moderna veda ponuka interpretáciu existencie jedinca ako hierarchickú a dynamická interakciu na úrovni štrukturálnych a funkčných procesov s cieľom zachovania jeho jednoty a organizácie na všetkých úrovniach organizmu prostredníctvom nepřetržitej výmeny informácií. Inak to nie je ani v priebehu tehotenstva, kde prostredie maternice a vyvíjajúceho dieťaťa predstavuje unikátny ekologický systém, v ktorom sa odohrávajú kritické regulácie a procesy, počas ktorých prebieha kontinuálny "dialog" medzi matkou a dieťaťom na všetkých úrovniach, ktorými disponuje matka, samozrejme s prihliadnutím na stupeň vývoja plodu. Tieto regulácie sa vyznačujú takou formou komplexnosti, ktoré je typická pre organizáciu ludskej existencie. Práve preto dieťa už in utero spracúva podnety všetkých kvalit, ktoré sa odohrávajú aj v organizme matky a jej okolí a ich spracovanie je adekvátne funkčnej a štrukturálnej integrite, ktorou disponuje dieťa v každom okamihu svojho vývoja. Ako zdôrazňuje autor, dieťa v maternici je pre matku aj sociálnym partnerom, ktorý s ňou vedie kontinuálny dialog prostredníctvom jedinečných "informačných kanálov". Dieta je teda už počas svojej prenatálnej existencie biologické, psychologické, ale aj sociálne individuum, čím ludský život nadobúda svoju jedinečnosť už od samotného začiatku. Nakoniec, aj matka svojho prenatálneho dieťaťa si celoživotne nesie svoju "skúsenosť" z prenatálneho obdobia svojho života…

Z pohľadu vnímavého klinika-gynekológa a hľbavého "pozorovatela" života podporuje autor vedecké názory aj pozorovaniami zo svojej klinickej praxe, keď sa nikdy nestretol s tehotnou matkou, ktorá by hovorila o svojom plode, ale vždy o svojom dieťatku. Toľko teda k základnej interpretácii pojmu "prenatálne dieťa", ktorú možno chápat ako "ochutnávku" lákajúcu čitateľa do dalších tajomstiev prenatálneho života, ktoré najde v texte. Ten je písaný velmi prístupnou, čitateľsky príjemnou formou a rozdelený je na nadväzujúce kapitoly Čas predtým, Stretnutie, Žena dobrej nádeje, "Rizikové tehotenstvá" - prevencia a liečba, Metodologický model, Pôrod - vstup do nového světa a Čas potom… Už i názvy jednotlivých kapitol naznačujú, že publikácia má aj presahujúci rozmer s príjemným "umeleckým" nádychom, ktorý autor čerpá zo svojho mimoriadneho všeobecného vzdelania, nadania a celoživotnej láske k literature. Vedecké interpretácie konfrontuje s otázkami humanity v medicíne, vede aj živote a pootvára nám aj nahliadnutia do filozofických prístupov, viery a výziev ďalšej existencie v ére modernej ludskej spoločnosti. Potrebné je ešte zdôrazniť ďalšiu dôležitú myšlienku autora, ktorý chápe ludský život ako nedelitelné kontinuum od samotného počiatku až do jeho konca. V texte ukazuje, že antropologické, psychologické a medicínské pochopenie človeka ako celku v jeho psychosomatickej jednote je možné len v jeho kontinuite, kde každý úsek života je následkom predchádzajúceho a súčasne prípravou na další úsek. V kolobehu života pripisuje prenatálnemu obdobiu kritický význam a chápe ho ako jedinečný priestor pre primárnu prevenciu somatických, psychických a sociálnych poruch v postnatálnom živote. Napriek komplexnému pohladu na prenatálne a perinatálne obdobie života člověka a bohatosti myšlienok publikácia podává informácie s lahkosťou a nadčasovým prehladom. Vzhladom na obdobie, kedy tieto idey nadobúdali konkrétnu podobu, ich dnes možno považovat za vzácne dedičstvo odkazujúce na poznatky, na ktorých základe sa zrodila a rozvinula mimoriadne perspektivná oblast prenatálnej medicíny. Ich nadčasovosť potvrdzuje fakt, že základné tézy a prístupy nestratili nič zo svojej vedeckej atraktivity. Dnes ich možno nájsť přetavené do nespočetných prác a rozvinutých teorií presahujúcich prakticky do všetkých oblastí medicíny. Svědčí o tom neustále narastajúci počet vědeckých článkov evidovaných v renomovaných databázach a produkovaných špičkovými vědeckými pracoviskami z celého světa, ktoré prinášajú často až zarážajúce objavy Prenatálne obdobie ludského života je vo svetle moderných poznatkov vnímané ako obdobie klučových regulácií, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú další život ludského jedinca. Skúmanie fyziologických aj patofyziologických javov tohto obdobia prináša poznatky o enormnej zložitosti a unikátnosti tejto vývinovej fázy člověka, ktorá je z mnohých aspektov klučovým a zároveň velmi zranitelným obdobím, počas ktorého dochádza k prvotným interakciám medzi genetickou výbavou a "prostredím". Pribúdajú poznatky o tom, že už v tomto období sa rozhoduje o funkčnej kapacite jedinca, jeho odolnosti, profiluje sa charakter jeho základných regulácií a adaptačných procesov, od ktorých sa odvíja kvalita ďalšieho života, tendencia k somatickým a psychickým chorobám a dokonca aj základné neurobehaviorálne charakteristiky jedinca. Práve tu by som chcel zdôrazniť vzácnu myšlienku autora, ktorá sa nenútene, akoby v podtexte vinie celým obsahom. Ide o problematiku vývoja ludského mozgu v prenatálnom období života. Ak hovoríme o základoch rozvoja ludského mozgu, celkom prirodzene sa dostaneme k problematike ludskej mysle a vice versa. Svojím spôsobom to možno považovať za to najlepšie z najlepšieho, čo moderna veda prináša z mnohých pohladov. Dnes vieme, že dieťa je už in utero schopné vnímat pohyby matky, zvuky pochádzajúce z jej organizmu, dokonca postupné nadobúda schopnost vnímat charakter jej řeči, reaguje na jej emočné aj sociálně podněty Tiež vieme, že v tomto období stačia velmi subtilné, takmer nezistitelné zmeny, aby došlo k ovplyvneniu niektorej z funkčných kapacit mozgu. S istotou vieme, že už v prenatálnom živote dieťa spracúva podnety rozličných modalit a vykazuje repertoár reakcií, ktoré zodpovedajú neurobehaviorálnym stavom. Tieto poznatky celkom prirodzene nabádajú k úvahám o počiatkoch ludskej mysle. Ide o mimoriadne zaujímavú tému, navodzujúcu ešte zaujímavejšie, snáď aj kontroverzně otázky. Kedy vlastně začíná ludská myse!? Ako vzniká a ako ju možno definovať? Na úrovni dnešných poznatkov připusťme, že dieťa už in utero spracúva informácie, uchovává ich a reaguje na ne. Pravděpodobné sa tak stretáváme s prvotnými prejavmi pamäti a na úrovni dnešných poznatkov ich nazvime prvotnými prejavmi "pamäti implicitného typu". Ako autor uvádza, dieťa sa v maternici učí a pripravuje sa na postnatálny život a cvičí adaptivně mechanizmy, ktoré sú potrebné na prežitie. Bez adaptácie nie je možnosť prežitia a k tomu, aby sa mohlo prenatálně dieťa adaptovať, musí získať skúsenosti, k čomu potřebuje pamäť. Pravděpodobné sa teda už niekedy v prenatálnej fáze života začíná dobrodružstvo ludskej mysle v neopakovatelňej súhre mnohorakých faktorov prenatálneho vývoja. Nechajme sa překvapiť, čo nám prinesú nové zistenia v tejto fascinujúcej oblasti vedeckého bádania.

Knihu možno vnímať ako nevšedné inšpiratívne obohatenie poznatkov pre lekárov, psychológov, vedcov a vlastně pre každého, koho uchvátili tajomstvá ludského života už v jeho samotných počiatkoch. Po jej prečítaní sa mi živo vynára predstava pána profesora, ktorý právě dokončil přednášku alebo jeden zo svojich pozorné sledovaných rozhovorov. S vyrovnaným pokojom, sviežosťou ducha, bohatstvom poznania, iskrivosťou myšlienok a velkorysou noblesou, zvyknutý, že sa všetky pohlady upierajú na něho a všetci v tichu čakajú na jeho ďalšiu myšlienku, on len po nás prebehne bystrým pohľadom s laskavým úsmevom a zahladí sa smerom za nás, aby nám jemne naznačil nové horizonty, ktoré na nás čakajú. V jeho pohlade vidím nádej, že v sebe najdeme svoje prenatálne dieta, aj odkaz, aby sme ho ďalej intenzívně skúmali a starostlivo chránili, lebo patrí nám všetkým. Ukrýva v sebe kód nášho prežitia, tajomstvo našich životov, pokračovanie našich predkov, korene nasej ludskej podstaty a humanity.

V mysli sa snažím zrekapitulovat si obsah knihy, všetky myšlienky a pocity, ktoré vo mne text evokoval. Na závěr sa mi celkom automaticky vynára potreba spýtať sa čitatela: "Čo pre Vás znamená pojem prenatálne dieta?"

Všetkým čitateľom prajem inšpiratívny čitatelský zážitok.

MUDr. Radovan Hrubý, Ph.D.

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2013;109(5): 250 -252

Zpět