Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

recenze

ISSN 1212-0383

KOMUNIKACE ZAMĚŘENÁ NA ČLOVĚKA: ROZUMĚT SOBĚ I DRUHÝM

Renatě Motschnig, Ladislav Nykl

Praha: Grada; 2011

Knihu z nemeckého originálu Konstruktive Kommunikation preložila Jana Bílková. Autormi knihy sú významní odborníci v oblasti sociálnej komunikácie. Renate Motschnig pôsobí na univerzite vo Viedni. Venuje sa organizovaniu kurzov, ktoré sú orientované na komunikáciu zameranú na človeka a na problematiku signifikantného učenia s možnosťou využívania informačných technológií. Ladislav Nykl pôsobí ako externý lektor na univerzite vo Viedni a na Masarykovej univerzite v Brne. Má bohaté skúsenosti s organizovaním encounterových skupín v Rakúsku a v Českej republike. Pracuje ako psychoterapeut a rodinný poradca v súkromnej praxi.

Autori sa v úvode zamýšľajú nad významom a poslaním tejto knihy, keďže o komunikácii už boli publikované mnohé práce. Poukazujú na to, že aj napriek dostupnej odbornej literatúre sú devalvačné prejavy v komunikácii a nedostatočné vzájomné porozumenie partnerov súčasťou každodennej praxe. Cieľom práce nie je podľa autorov poučovať, či určovať striktné pravidlá vzájomnej interakcie, ale viesť čitateľa k tomu, aby si uvedomoval vlastné danosti a rezervy viesť efektívnu komunikáciu.

Kniha obsahuje základy komunikácie podľa humanistickej psychológie Carla Rogersa. Autori sa zamerali na rozpracovanie jeho priekopníckych prác a myšlienok o význame komunikácie a zároveň poukázali na prínos nových informačných technológií v komunikácii. Vychádzajú z ústrednej myšlienky Carla Rogersa, že rast a utváranie jedinca prebieha v interakcii so sociálnym prostredím a ľudia sa konštruktívne vyvíjajú, ak majú k dispozícii príslušnú medziľudskú klímu. Autori pri spracovaní danej problematiky vychádzajú z bohatého súboru odbornej literatúry obsahujúceho 121 titulov.

Kniha je rozdelená do troch častí. V prvej časti Teória a prax komunikácie zameranej na človeka autori približujú vplyv vnútorného sveta jedinca na priebeh jeho komunikácie, napr. v oblasti emócií, či si ich jedinec uvedomuje alebo nie. Zároveň poukazujú na vnímanie signálov v interakcii partnerov, ktoré si komunikujúci navzájom vysielajú prostredníctvom paralingvistických aspektov a neverbálnymi prejavmi. Autori analyzujú súhlas a rozdielnosť uvedených signálov a ich vplyv na priebeh rozhovorov, pričom opisujú viaceré varianty: 1. Porozumenie na všetkých komunikačných kanáloch; 2. Chýbajúcu transparenciu, ktorá je výsledkom rozporu medzi vnútorným svetom jedinca a jeho výrazom; 3. Naivnú transparenciu/otvorenosť, ktorú prezentuje absencia rešpektu, a 4. Transparenciu s rešpektom a porozumením - jej podstatou je konštruktívne vyjadrenie negatívnych emócií. Podľa autorov môžu prítomné hodnotiace podmienky okolia, v ktorom dieťa vyrastá, ovplyvniť získavanie skúseností z prežitých medziľudských vzťahov. Napr. pozitívne prejavy rodičov a prijatie dieťaťa iba v prípade jeho dobrých výsledkov v škole. Tento aspekt má vplyv na utváranie sebareferencie a na vlastné hodnotenie jedinca. Autori sa venujú aj významu zrkadlových neurónov v interakcii partnerov a subcepcii. Väčší priestor venujú charakteristike a významu konštruktívnej komunikácie. Pri jej objasňovaní vychádzajú z humanistickej koncepcie človeka, ktorá je prezentovaná touto ústrednou myšlienkou: ľudská povaha je v zásade dôveryhodná a konštruktívna, má silnú potrebu komunikácie. Komunikáciu zameranú na človeka autori približujú prostredníctvom modelu ľadovca. Viditeľnú časť tejto komunikácie tvorí vecná rovina, teda to, čo je explicitne vyslovené. Skrytú, väčšiu a významnejšiu časť tvorí vzťahová rovina. Ide o implicitnú časť, napr. nevyslovené predpoklady, pocity, emócie, očakávania, postoje, hodnotenie apod. Priestor v okolí ľadovca tvorí sociálny a interkultúrny kontext komunikácie. Posúvanie jednotlivých rovín v komunikácii umožňuje vzájomné porozumenie, transparenciu, otvorenosť a závisí od hodnotenia situácie partnermi. Komunikáciu zameranú na človeka charakterizujú ako komunikáciu závislú na postojoch komunikujúcich, komunikáciu, ktorá je určovaná vzťahmi partnerov a ktorá je zameraná na proces vývoja človeka. Podstatou komunikácie zameranej na človeka je jasne a nezaujato vnímať a prežívať seba i ostatných, empatic-ky porozumieť iným a lepšie pochopiť rôzne stanoviská partnerov v sociálnej interakcii. Predpokladom lepšieho porozumenia partnerov, skvalitnenia ich vzájomných vzťahov a hľadania vhodných spôsobov pri riešení konfliktných situácií sú komunikačné zručnosti.

V druhej časti Pôsobnosť komunikácie zameranej na človeka sa autori venujú otázkam encounterových (pohovorových) skupín podľa Carla Rogersa. Podávajú ich charakteristiku, pôvod, opisujú skupinový proces a poukazujú na prínos encounterovej skupiny. Encounterové skupiny vznikli v 50. rokoch minulého storočia v USA. Boli dôležité nielen pre jednotlivcov ale aj pre pracovné skupiny. Predstavovali tréningové skupiny, ktoré boli zamerané na výcvik odborníkov pre poskytovanie pomoci, podporovali mierové snahy a riešenie konfliktov. Podstatou výcviku členov skupín bolo spojenie kognitívneho učenia s učením na základe ich skúseností. Podľa autorov práca v encounterovej skupine je priestorom pre uplatnenie komunikácie zameranej na človeka, ktorá zdôrazňuje rešpektovanie individuálnych osobitostí komunikujúcich. Zároveň prispieva k tomu, aby si partneri v interakciách uvedomovali svoje vlastné prežívanie a rozširovali si svoj vnútorný svet. Práca v skupine prispieva k individuálnym zmenám jednotlivých členov, výrazne ovplyvňuje vzťahy v skupine a spoluprácu. Uvedomenie si pozitívnej zmeny jednotlivcom má svoje širšie uplatnenie aj po ukončení jeho práce v skupine. Autori podávajú opis 15 prekrývajúcich sa fáz skupinového procesu. V závere tejto časti sa venujú signifikantnému učeniu. Ide o podporu celostného učenia na základe spolupôsobenia intelektu, schopností, postojov, emócií a aktívneho využívania nových technológií.

V tretej časti Klasické a aktuálne formy komunikácie zameranej na človeka autori analyzujú dialóg a približujú jeho využitie v encounterových skupinách. Pozornosť venujú komunikácii, ktorá je sprostredkovaná počítačom, kde poukazujú na jej možnosti a limity a približujú vzájomný vzťah počítačovej komunikácie a komunikácie zameranej na človeka. Autori v tejto časti poukazujú aj na všeobecné pravidlá písomného prejavu a niektoré charakteristiky písomného vyjadrovania podľa Carla Rogersa.

Súčasťou jednotlivých častí je prezentácia príkladov vzájomnej interakcie z rôznych oblastí života, napr. z prostredia rodiny, z oblasti manažmentu, z tímovej práce, diskusných skupín či z oblasti on-line komunikácie. Priebeh vzájomnej výmeny informácií podľa autorov nepredstavuje stabilné vzorce komunikácie či kategorické hodnotenie správnych alebo nesprávnych odpovedí. Príklady interakcií však môžu poslúžiť ako motivácia pre vlastné vedomé prežívanie podobných situácií, citlivejšie spracovanie osobných skúseností z týchto situácií a sebareflexiu.

Kniha Komunikace zaměřená na člověka je bohatým a užitočným zdrojom podnetov a skúseností pre manažérov, poradcov, pedagógov, sociálnych pracovníkov, lekárov, rodičov a všetkých, ktorí chcú byť v interakciách transparentnejší, autentickejší a vnímavejší.

doc. PhDr. Eva Morovicsová, PhD., MPH
Psychiatrická klinika LF UK a UNB Bratislava

Celá stať v dokumentu PDF

Čes a slov Psychiatr 2012;108(1): 44 -47

Zpět