Česká a slovenská psychiatrie

Česká a slovenská psychiatrie

Časopis
Psychiatrické společnosti ČLS JEP
a Psychiatrickej spoločnosti SLS

původní práce / original article

VIACFAKTOROVÝ DOTAZNÍK PAMÄTI (MMQ) - PSYCHOMETRICKÉ VLASTNOSTI A NORMATÍVNE DÁTA PRE ZDRAVÝCH ĽUDÍ VO VYŠŠOM VEKU

MULTIFACTORIAL MEMORY QUESTIONNAIRE (MMQ) - PSYCHOMETRIC PROPERTIES AND NORMATIVE DATA FOR HEALTHY ADULTS IN OLDER AGE

Simona Krakovská1,2, Michal Hajdúk2,3, Petra Brandoburová1, Miroslava Abrahámová2, Viera Cviková2, Martin Jakubek2, Anton Heretik sr.2

1 Centrum MEMORY n.o., Bratislava, Slovenská republika
2 Katedra psychológie FF UK v Bratislave, Slovenská republika
3 Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava, Slovenská republika

Súhrn

Krakovská S, Hajdúk M, Brandoburová P, Abrahámová M, Cviková V, Jakubek M, Heretik sr. A. Viacfaktorový dotazník pamäti (MMQ) - psychometrické vlastnosti a normatívne dáta pre zdravých ľudí vo vyššom veku

Cieľ: Viacfaktorový dotazník pamäti slúži na subjektívne posúdenie pamäti z  perspektívy prežívania, výskytu kognitívnych omylov a využitia pamäťových stratégií. Cieľom výskumu je poskytnúť normatívne údaje k tomuto dotazníku u  ľudí vo vyššom veku (viac ako 65 rokov).

Materiál a metóda: Výskumný súbor tvorilo 157 participantov, ktorým bol administrovaný Viacfaktorový dotazník pamäti. Zber dát bol realizovaný v rámci projektu NEUROPSY v rokoch 2017-2018 vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky. V aktuálnom príspevku sú analyzované v súvislosti s Viacfaktorovým dotazníkom pamäti metódy Montrealský kognitívny test, Poviedka a Opakovanie čísel.

Výsledky: Analýza vzťahov k demografickým premenným, ako vek, pohlavie a počet rokov vzdelania, nezistila silné vzťahy. Celkové skóre v subškále Stratégie slabo korelovalo s celkovým skóre v teste MoCA. Ostatné vzťahy k objektívnym mieram kognície neboli štatisticky významné. Všetky subškály vykazovali vysokú mieru vnútornej konzistencie.

Súčasťou výsledkov sú normatívne údaje pre celý súbor.

Záver: Výsledky preukázali, že slovenská verzia Viacfaktorového dotazníka pamäti vykazuje vysokú mieru vnútornej konzistencie vo všetkých subškálach a  nevykazuje silné vzťahy k demografickým premenným ani objektívnym mieram pamäti. Normatívne údaje umožnia v praxi presne kvantifikovať subjektívnych sťažností na pamäť.

Klíčová slova: kognícia, sebaposúdenie, pamäť, vyšší vek, neuropsychologické vyšetrenie

Summary

Krakovská S, Hajdúk M, Brandoburová P, Abrahámová M, Cviková V, Jakubek M, Heretik sr. A. Multifactorial Memory Questionnaire (MMQ) - psychometric properties and normative data for healthy adults in older age

Objective: Multifactorial Memory Questionnaire enables subjective assessment of memory from the perspective of satisfaction with memory functioning, self-appraisal of memory abilities, and self-reported use of memory strategies. The aim of the current study is to provide normative data to the questionnaire for people in older age (more than 65 years).

Method: The sample consisted of 157 participants, who completed the Multifactorial Memory Questionnaire. The data collection was carried out within the project NEUROPSY in 2017?2018 in all regions of Slovakia. In current paper relationship between Multifactorial Memory Questionnaire and objective measures of cognition Montreal Cognitive Assessment, Story recall, and Digit Span are being analysed.

Results: Analysis of the relations to demographic variables as age, sex and years of education did not reveal strong relationship. Overall score in subscale Strategy weakly correlated with overall score in MoCA. Other relations to objective measures of cognition were not statistically significant. All the subscales appear to have high internal consistency. A  part of results are normative data for overall sample.

Conclusion: The results revealed that Slovak version of Multifactorial memory questionnaire has high level of internal consistency in all subscales and is not strongly related to any demographic variables, nor objective memory assessment. Normative data enable to quantify subjective memory complaints in praxis.

Key words: cognition, self-assessment, memory, older age, neuropsychological assessment


ÚVOD

Súčasné trendy výskumu Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení typických pre vyšší vek zdôrazňujú skorý záchyt porúch už v ich iniciálnych štádiách, kedy pacient prichádza k odborníkovi kvôli svojim obavám zo zmien v kognície, správania alebo fungovania.1 V čase vyšetrenia tak nemusia byť kritéria pre stanovenie prítomnosti syndrómu demencie splnené. Pacientom však môže byť diagnostikovaná mierna kognitívna porucha,2 ktorej etiológia môže byť rôzna. Výhodou skorej diagnostiky kognitívnych porúch je samozrejme možnosť poskytnúť skorú intervenciu, koordinovať plán starostlivosti a oddialenie inštitucionalizácie pacienta.3

Neuropsychologický prístup k diagnostike kognitívnych porúch zahŕňa okrem výsledkov objektívneho posúdenia (tj. výsledky neuropsychologických testov) aj referencie od informanta a subjektívne posúdenie pamäti pacientom. Sebaposúdenie kognície poukazuje na subjektívne vnímaný pokles kognície (angl. Subjective Cognitive Decline - SCD), ktorý v tomto článku ponímame v širšom kontexte ako pokles, ktorý môže, ale nemusí byť objektivizovaný v náleze neuropsychologických metód. Subjektívne vnímaný pokles kognície je významným indikátorom zvýšeného rizika konverzie do demencie. Subjektívne sťažnosti na pamäť naberajú na dôležitosti ako potenciálny indikátor nenormatívneho kognitívneho poklesu, ktorý môže súvisieť s biologickými markermi Alzheimerovej choroby, ako sú vyššie hodnoty etorinálneho tau - proteínu a  beta amyloidu.4,5

Existujú viaceré možnosti posúdenia subjektívne vnímaných problémov v kognícii - od špecifických otázok vložených do neuropsychologického, psychiatrického či neurologického vyšetrenia, až po štandardizované dotazníkové metódy. 6 Multifactorial Memory Questionnaire (MMQ, v slovenčine Viacfaktorový dotazník pamäti) bol vyvinutý na posúdenie viacerých aspektov mnestických funkcií, konkrétne emócií spájaných s pamäťovým výkonom, pamäťových zlyhaní a  stratégií využívaných v pamäťovom procese.7,8 V skupine 115 ľudí vo vyššom veku analýza ukázala výbornú obsahovú, faktorovú, konvergentnú a  konštruktovú validitu, vnútornú konzistenciu aj test-retest reliabilitu. 7 Dotazník je nezávislý od demografických premenných, ako vek, vzdelanie, či pohlavie, a je použiteľný na klinické aj výskumné účely. Predchádzajúce validizačné štúdie ukazujú kvalitné psychometrické vlastnosti na rôznych klinických skupinách, ako skleróza multiplex,9-11 mierna kognitívna porucha,12?14 Alzheimerova choroba,15-17 cievna mozgová príhoda,18 traumatické poškodenie mozgu.19 Citlivosť k zmenám kognície bola overená aj na intervenčných štúdiach, ktoré overovali efektivitu intervencií a kognitívneho tréningu,20,21,22 neuropsychologickú rehabilitáciu,10,23 neinvazívnu elektrickú stimuláciu,24 komunitné25 a edukačné programy.26

Cieľom štúdie je overenie psychometrických vlastností slovenskej verzie Multidimenzionálneho dotazníku pamäti so zameraním na posúdenie vnútornej konzistencie, konvergentnej validity. Sekundárnym cieľom je vytvorenie normatívnych údajov pre ľudí vo vyššom veku. Vyšší vek v našej štúdii ponímame v súlade s klasifikáciou Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej vyšší vek začína vo všeobecnosti od 60. roku, vo vyspelých krajinách od 65. roku.

METÓDY

Výskumný súbor

Výskumný súbor pozostával zo 157 participantov, z ktorých bolo 42 % mužov (N = 66). Priemerný vek participantov bol M = 74,55 a SD = 6,80. Medzi mužmi a  ženami neboli zistené štatisticky významné vekové rozdiely (t(155) = -0,774, p = 0,440). Priemerný počet rokov vzdelania bol M = 14,06 a SD = 3,54. Vysokú školu malo ukončenú 30,5 %, strednú 61,2 % a základnú 8,3 % participantov. Zber dát bol realizovaný v rámci projektu NEUROPSY27 v rokoch 2017-2018 vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky prostredníctvom externých spolupracovníkov, ktorí boli zaškolení v používaní metód.

Kompletný zoznam použitých metód je dostupný vo vyššie spomínanom článku. Inklúzne kritériá pre zaradenie do výskumného súboru boli vek 65 a viac rokov, neprítomnosť aktuálnej depresie podľa dotazníku PHQ-9 (použitý bol diagnostický algoritmus DSM-IV pre Veľkú depresívnu poruchu). Skóre v teste MMSE viac ako 23 bodov. Vylučujúce kritéria boli neurologické (Parkinsonova choroba, Skleróza multiplex a pod.), psychiatrické (schizofrénia, bipolárna porucha, depresia, závislosti a pod.) alebo závažné somatické neliečené ochorenie v anamnéze a taktiež užívanie medikácie s výrazným vplyvom na CNS.

Použité metódy

Viacfaktorový dotazník pamäti

Multifactorial Memory Questionnaire autoriek Troyerovej a Ritchovej7, 8 bol preložený v rámci projektu NEUROPSY27 do slovenského jazyka ako Viacfaktorový dotazník pamäti. Obsahuje tri škály: Škála pocitov týkajúcich sa pamäti zahŕňa celkovo 18 položiek zameraných na rôzne pozitívne aj negatívne emócie týkajúce sa pamäti, ako aj subjektívne hodnotenie svojich pamäťových schopností. Napríklad: "Som nešťastný/á, keď premýšľam o svojej pamäti."; "Vo všeobecnosti som so svojou pamäťou spokojný/á." Výroky sú hodnotené na 5-bodovej škále vyjadrujúcej súhlas s daným tvrdením. Škála nedostatkov pamäti obsahuje 20 položiek formulovaných ako pamäťové zlyhania, ktoré sú hodnotené na 5-bodovej škále z hľadiska frekvencie ich výskytu. Tieto položky boli zostavené na základe iných pamäťových dotazníkov.7 Napríklad: "Počas rozhovoru zabudnete, čo ste chceli povedať?", "Zabudnete užiť lieky?" Škála využitia pamäťových stratégií obsahuje celkovo 19 položiek zameriavajúcich sa na stratégie využívané pri každodenných pamäťových úlohách. Napríklad: "Píšete si do kalendára stretnutia alebo veci, ktoré potrebujete urobiť?", "Zvyknete si niečo opakovať po stále dlhších a dlhších intervaloch, aby ste si to zapamätali?" Výroky sú hodnotené na 5-bodovej škále vyjadrujúcej frekvenciu využitia stratégií.

Montrealský kognitívny test (MoCA)

MoCA bol vytvorený k zachyteniu osôb s ľahkou kognitívnou poruchou.28 Test meria 6 kognitívnych domén: exekutívne funkcie, zrakovo-priestorové schopnosti, pozornosť, krátkodobá pamäť, jazykové schopnosti, orientácia. Doba administrácie je približne 10-15 minút. Vo výskume bola použitá slovenská verzia Cséfalvaya a Markovej z roku 2010.

Poviedka

Test predstavuje experimentálnu verziu pamäťovej úlohy, ktorá bola použitá v  projekte NEUROPSY.27 Poviedka je analogický test ku Logickej pamäti z  Wechslerovej pamäťovej škály. Príbeh je prečítaný testovanej osobe raz, následne nasleduje okamžitá reprodukcia. Oddialená reprodukcia sa realizuje približne po 25-30 minútach. V obidvoch prípadoch sa vyhodnocuje celkový počet správne zreprodukovaných elementov príbehu. Skóre v obidvoch častiach má rozsah od 0 do 25 bodov, pričom vyššie skóre predstavuje lepšiu epizodickú pamäť.

Opakovanie čísel a písmen

Test pozostáva z dvoch časti. V každej z nich si testovaná osoba má zapamätať zoznam čísel. V opakovaní čísel odpredu reprodukuje zoznam v poradí, ako boli čísla administrované. V opakovaní čísel odzadu sa zoznam slov opakuje odzadu. Prvá časť testu je považovaná za test merajúci rozsah pozornosti, v opakovaní čísel odzadu zohráva úlohu viac pracovná pamäť.

Etické aspekty

Výskum bol schválený etickou komisiou Bratislavského samosprávneho kraja. Všetci participanti pred realizáciou výskumu podpísali informovaný súhlas.

Štatistická analýza

Na štatistické spracovanie dát bol použitý program SPSS v 20. Normalitu dát sme testovali prostredníctvom Kolmogorovho-Smirnovho testu. Nakoľko dimenzie MMQ vykazovali normálne rozloženie, vzťah k iným premenným sme kvantifikovali prostredníctvom Pearsonovho korelačného koeficientu. Rozdiely medzi skupinami sme vyhodnotili prostredníctvom t-test pre dva nezávislé výbery. Pre vytvorenie noriem boli použité percentily. K príslušným percentilom bolo vypočítané zodpovedajúce hrubé skóre. Vzhľadom k slabému vzťahu k  demografickým premenný normy sú vypočítaný za celý súbor spoločne. Na odhad reliability MMQ bola použitá Cronbachova alfa.

Česká a slovenská psychiatrie

VÝSLEDKY

Deskriptívne údaje ako priemery a smerodajné odchýlky uvádzame v tab. 1.

Česká a slovenská psychiatrie

Vzťahy k demografickým premenným

V prípade analýzy vzťahov k demografickým premenným, ako vek, pohlavie a počet rokov vzdelania, sme nezistili silné vzťahy. V subškále Pocity týkajúce sa pamäti skórovali ženy štatisticky významne vyššie (t(155) = 2,706, p = 0,008, ). Subškála Stratégie slabo korelovala s celkovým počtom rokov vzdelania (r = 0,223, p = 0.004). Iné štatisticky významné vzťahy sme nezistili.

Vzájomné vzťahy medzi dimenziami MMQ

Subškála Pocity stredne silno korelovala so subškálou Nedostatky (r = 0,490, p < 0.001). Subškála stratégie negatívne korelovala so subškálami Pocity (r = -0,296, p < 0,001) a Nedostatky (r = 0,302, p < 0,001).

Vzťahy k objektívnym testom kognície

Celkové skóre v subškále Stratégie slabo korelovalo s celkovým skóre v teste MoCA (r = 0,194, p = 0,015). Ostatné vzťahy neboli štatisticky významné a z pohľadu vecnej signifikancie sa jednalo o zanedbateľné efekty (r < 0,100).

Vnútorná konzistencia subškál - reliabilita

Všetky subškály vykazovali vysokú mieru vnútornej konzistencie: Pocity ohľadne pamäti (? = 0,879), Škála nedostatkov pamäti (? = 0,851) a subškála Stratégií (? = 0,843). Na úrovni jednotlivých položiek jen položka 9 ("Ak mám problém si niečo zapamätať, nie som na seba príliš náročný/á") zo škály pocity ohľadne pamäti vykazovala nedostatočnú koreláciu so zvyškom testu.

Normatívne údaje

V tab. 2 sú zobrazené normatívne údaje pre celý súbor. Normy neboli korigované pre vek, ani dosiahnuté vzdelanie nakoľko sme zistili len veľmi slabé vzťahy k  týmto premenným. Skóre zodpovedajúce cca -1 smerodajnú odchýlku pod priemerom zodpovedá cca 15. percentilu. A skóre -1,5 smerodajnej odchýlky cca 7. percentilu.

DISKUSIA

Prezentované výsledky na populácii starších zdravých ľudí preukázali vysokú mieru vnútornej konzistencie vo všetkých subškálach dotazníku MMQ. Nedostatočnú koreláciu položky č. 9 zo subškály Pocity si vysvetľujeme jej zlou formuláciou. Pre budúce používanie odporúčame položku preformulovať v  zmysle významu "Ak mám ťažkosti si niečo zapamätať, príliš na seba netlačím". Vo vzťahu k demografickým premenným nevykazuje silné vzťahy, zistený vyšší výskyt negatívnych pocitov vo vzťahu k pamäti je v súlade so zisteniami o  vyššom výskyte subjektívnych sťažností na pamäť u žien.29 Normatívne dáta slovenskej verzie dotazníka na populácii ľudí vo vyššom veku sa výrazne nelíšia od dát pôvodných autorov. Daný súbor však má tendenciu v porovnaní s  pôvodnou štúdiou skórovať nižšie v škále Stratégií, v zmysle menej častého využívania stratégií, ktoré uľahčujú pamäťový výkon.

Korelácia s objektívnymi testami kognície sa javí v našom výskume slabá. Tento výsledok je v súlade so zisteniami autorov originálnej verzie,7 ktorí v prvotnom výskume taktiež zistili slabú koreláciu s objektívnymi metódami posúdenia pamäti a signifikantnú koreláciu s mierami anxiety a  depresie. Vzťah medzi metódou na subjektívne posúdenie pamäti a objektívnymi metódami bol preukázaný v dodatočnom výskume na vzorke ľudí s MCI. Ďalšie štúdie odhalili rozdiely v skóre v dotazníku MMQ u klinických skupín (vrátane u ľudí s MCI) a demograficky rovnocenných kontrolných skupín, v zmysle negatívnych pocitov týkajúcich sa pamäti, vyššej frekvencie pociťovaných nedostatkov, a taktiež častejšie využívaných pamäťových stratégií.8 Podobne slovenská verzia bude v ďalšom výskume overená pri zbieraní dát v  klinickej skupine ľudí s MCI. Subjektívne sťažnosti na pamäť nemusia nevyhnutne korelovať s objektívnymi metódami. Korelácia má tendenciu sa objaviť pri longitudinálnom sledovaní30 a subjektívne sťažnosti na pamäť a  výkon v objektívnych mierach kognície sa môže v priebehu času dynamicky vzájomne ovplyvňovať.31

Subjektívne sťažnosti na pamäť môžu okrem preklinického štádia Alzheimerovej choroby súvisieť aj s inými relevantnými okolnosťami, ako je napríklad depresia, úzkosť, fyzické zdravotné problémy, chronické ochorenia, osobnostné charakteristiky.5,32 V rámci predbežnej analýzy dát bol na súbore 113 participantov vyšetrených v projekte NEUROPSY zistený potenciálny vzťah k  afektívnej symptomatike, v zmysle pozitívnej korelácie škál Pocity a  Nedostatky s mierou depresie a pozitívnej korelácie škály Stratégie s mierou úzkosti.33

Posúdenie subjektívne vnímaných ťažkostí v oblasti kognície a longitudinálne sledovanie klientov s identifikovaným subjektívnym zhoršením podporuje skorú diagnostiku demencie a miernej kognitívnej poruchy. Viacfaktorový dotazník pamäti javí ako prínosný pri subjektívnom posudzovaní pamäti, avšak je nutné jeho ďalšie overenie vo vzťahu k objektívnym mieram pamäti a kognície v  súbore ľudí s MCI a s identifikovaným kognitívnym deficitom.

ZÁVER

Výsledky preukázali, že slovenská verzia Viacfaktorového dotazníka pamäti vykazuje vysokú mieru vnútornej konzistencie vo všetkých subškálach a  nevykazuje silné vzťahy k demografickým premenným ani objektívnym mieram pamäti. Na záver je nutné uviesť, že Viacfaktorový dotazník pamäti nie je náhradou za komplexné neuropsychologické vyšetrenie. Hodnota subjektívne pociťovaných ťažkostí v pamäti je však vo vzťahu k skorému určeniu diagnózy nezanedbateľná. Vyššie uvedené normatívne údaje umožnia v praxi presne kvantifikovať subjektívne sťažnosti na pamäť.

Poďakovanie

Ďakujeme administrátorom, ktorí zbierali dáta v projekte NEUROPSY: Zuzana Droppová, Sabine Gergely, Ján Grossman, Zuzana Horňáková, Diana Marciová, Veronika Matušková, Zita Michlerová, Zuzana Pillárová, Ivana Puskeilerová, Aneta Svingerová.

LITERATÚRA


Celá stať v dokumentu PDF
Čes a slov Psychiatr 2019;115(5): 221 -226

Zpět